4 dobré veci čo nám koronavírus dal.

Autor: Dušan Uhrin | 28.3.2020 o 20:37 | (upravené 28.3.2020 o 21:34) Karma článku: 4,83 | Prečítané:  1543x

Každá kríza prináša okrem negatívnych javov paradoxne aj javy pozitívne. Skúsme sa pozrieť aspoň na niektoré z nich, ktoré sú jasne v týchto pohnutých časoch neprehliadnuteľné.

Neradím sa k nejakým špičkovým pisateľom blogov a dokonca som si povedal že už ani písať nebudem resp. budem ale len na úzko vyhradenú tému, ktorú som si vybral a vcelku sa jej rozumiem aspoň si myslím a čo je hlavné mali by mať s nej čitatelia nejaký osoh na rozdiel od toho čo som doteraz napísal. Nedalo mi však. Pri sledovaní toho šialenstva naokolo som si všimol javy o ktorých som síce tušil ale nikdy sa ich pravdivosť v strete s realitou neukázala tak ako teraz. Tak poďme sa pozrieť aspoň na štyri ktoré som vypozoroval.

Spyšneli sme alebo ako pýcha predchádza pád.

Keď roku 2003 vypukla epidémia SARS, nikto tomu až na pár zasvätených nevenoval pozornosť. Však ako by sa nás mohlo týkať niečo čo je problémom nejakých Číňanov na druhom konci sveta. Však to sú komunisti a neviem čo ešte, všetko je tam zlé, Tibeťania trpia lebo sme si pozreli 7 dní v Tibete a boli sme múdri ako rádio. Rovnako tomu bolo pri ebole v Afrike, lebo ebola je tam niekde u čiernych čo sú pre niektorých pomaly opice od ktorých to iste dostali. My tu v Európe a niečo takéto? Nemožné. Žijeme predsa v 21 storočí a dokonca v EU a ostatní to sú hlupáci, vrátane Trumpa z Ameriky. My tu predsa riešime dôležitejšie veci ako napr. 59 pohlaví, Istambulský dohovor, unisex toalety a niečo tu vybľakuje o klíme jeden adolescent s medzinárodne posväteným blicovaním zo školy, pred ktorý stojí v pozore pomaly  každí čo niečo znamenal a dokonca aj ten čo neznamenal. Áno takto nejako sme sa na to pozerali. Chyba. Dnes to už vidíme. Dôsledok našej pýchy, že sa nám to nemôže stať, lebo sme lepší a teda sa nás to netýka. Ale týka. A padli sme na hubu a riadne.

Keď sa ukáže čo je podstatné a čo nepotrebné.

Jedným z mála dobrých znakov alebo dokonca dovolím si tvrdiť prínosom každej krízy je že čo je neživotaschopné zanikne. Počas tej poslednej v 2008 to boli len firmy. Úmrtnosť sa však netýkala ničoho iného (ak neberieme v úvahu chudákov čo pod jej vplyvom spáchali sebevraždu – boh s nimi). Netýkala sa tisícok neziskoviek so sprostými a úplne na nič projektami ako napr. kaviarenské debaty. Dokonca čo bolo asi najhoršie netýkala sa sprostých myšlienok, ktoré sa tu sírili ako mor a od štátu k štátu, k mestu ku dedine ich prekvákával každý papagáj bez toho aby sa vôbec zamyslel nad ich obsahom. Nikomu nieto sprostosti nie sú zrazu treba. Zomierajú muži a ženy a nie iné pohlavia a nikoho to netrápi a ani nezaujíma. Neziskovky nerobia nič (česť výnimkám), hoc človek by čakal že budú šiť aspoň rúška a roznášať obedy starším. Greta už neblicuje, lebo nikto do školy nechodí a ani ju nikto nepočúva, lebo každý počúva skutočných odborníkov ako MUDr.Krčméry. Proste tieto veci a idei sú úplne nanič alebo aspoň väčšina z nich. Zato každého trápi čo bude s jeho rodinou, matkou, bratom sestrou a nie rodičom 1,2 resp. súrodencom 3,4. Normálne hovoríme o rodine. Každý uteká domov na Slovensko a nie do EU. Strážime si hranice a nikto z našich pravdoláskárov neprotestuje, že tadiaľ nemôže utekať nejaký nešťastník pred vojnou. Nikoho to nezaujíma lebo každého zaujíma bezpečnosť rodiny, dediny a štátu, lebo to je pre nás podstatné.

EU ale aj všetky vlády spojte sa v hlúposti.

Demokracia je dobrá vec. Hoc u mňa nie najvyššia, Dokonca tých vyšších hodnôt ako ona je viac. Demokracia je dobrá na to aby sme si civilizovaným spôsobom ustanovili vládu a aby k zmenám moci v štáte dochádzalo civilizovane a nekrvavo. Jej slabina je však tá že do čela štátov sa nestávajú najschopnejší ale tí s najlepším PR. Tí čo ste za menej demokratické riešenia netešte sa. Diktatúry tiež neprodukujú na svoje čelá tých najväčších inteligentov ale tých čo majú najsilnejšie lakte. Výsledkom týchto kreácii lídrov je to, že tí sa zaberajú všeličím možným len nie tým čo treba. A tak tu máme situácie, že štáty zaspali, hoc nákaza sa veselo šírila, pričom virológov išlo rozdrapiť. Niekde to však šlo až tak ďaleko že sa šírenie rovno zakázalo ako napr. v Číne. Vzorky sa pohádzali do toalety, lekár čo správu šíril musel odvolať čo už odvolal a sľúbiť čo sľúbil až nakoniec neborák pri boji s pandémiou položil hodnotu najvyššiu (zostáva nám len dúfať že to bolo pri boji s vírusom a nie inak – hlavu pod klád by som kvôli tomu iste nedal). A čo naše nové RVHP menom EU. Tí na úvod zatvorili brány EU parlamentu aby tam okrem zasvätených nemohol vstúpiť nikto. Okrem Gréty. Tá ešte aj za zatvorenými dverami vrávorala tie svoje nezmysli a všetci tlieskali. Keď dotlieskali tak týždenné utrum.

Regulácie.

Nestačím sa diviť ako zrazu všetko ide. Presne ako počas II svetovej vojny keď Rusi po 900 dňoch blokády Leningradu túto prelomili. Nutne bolo treba urýchlene kvôli zvýšeniu objemu zásobovania postaviť železnicu. Podarilo sa im to za 3 slovom tri týždne a pod nemeckou delostreleckou paľbou. Presne ako teraz, len sme pod paľbou pandémie. A zrazu zisťujeme že lieky ktorých vývoj a uvedenie za „normálnych okolností “na trh trvá roky teraz trvá mesiace alebo rovno týždne. Nešťastníkovi napojenom na mimotelový obeh môžeme podať aj liek, ktorý sme pred tým neskúšali ani na myšiach a dokonca s tým pravdepodobne súhlasia aj jeho príbuzný a keby vedel tak by s tým súhlasil asi aj on. Úradníkov si pri tom nikto nevšíma, pretože všetci vedia, že títo často krát nevedia ani to aký je rozdiel medzi H2O a H2SO4, nehovoriac niečo o zložitejších zlúčeninách. A čuduj sa svete pacient prežil. A takto by sa dalo pokračovať: zisťujeme že sa dá testovať naraz jedným testerom 32 resp. 64 ľudí, že test môže trvať nie 5 hodín ale 5 minút. Dokonca aj náhradné respirátory vieme vyrobiť, nehovoriac o rúškach. Vieme doviesť lieky, ktoré neboli doteraz kategorizované, lebo ich kategorizácii nejaký chytrý oužada roky bránil. Všetko v relatívne krátkom čase a hlavne bez úradníka, lebo ten je teraz našťastie zbytočný aj so svojimi reguláciami.

Čo na záver?

Príkladov je nesporne viac a viac ma ich aj napáda, avšak tento už beztak dlhý blog predlžovať už nebudem. A Vás niečo napadne môžete to ako inšpiráciu napísať do komentárov. Možno dám ešte jeden blog. Hlavne prežiť a žiadne česť práci súdruhovia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

A prečo len predavačky, súdruhovia?

Buďme radi, že nás nebudú kontrolovať, či sa venujeme rodinnému životu.


Už ste čítali?